PAMÄŤ - slúži na zapamätanie informácií. Najmenšie zapamätateľné množstvo informácií je 1 bit, ktorý môže obsahovať informáciu 1 alebo 0. 8 bitov tvorí 1 byte. Kapacita pamäte je množstvo zapamätaných informácií udáva sa v kB, MB a GB.

1 kB= 1024 B= 210B

1 MB = 1024x1024 B= 2 20B              1 GB = 1024x1024x1024B = 230B.

Na uchovanie dát potrebných pri činnosti počítača (programových inštrukcií, vstupných dát, medzivýsledkov a výsledkov spracovania, počítačových výstupov a iných) slúži viacero zariadení, ktoré súhrnne nazývame pamäťové zariadenia na uchovanie dát. Podľa toho, či sú tieto zariadenia uložené na základnej doske alebo mimo nej (periférne zariadenia), ich rozdeľujeme na vnútornú a vonkajšiu pamäť počítača.

 Pri všetkých zariadeniach na uchovanie dát sledujeme najmä tieto vlastnosti:

 

VNÚTORNÁ PAMÄŤ počítača, ktorej hovoríme aj operačná pamäť si môžeme predstaviť ako skriňu so zásuvkami . Každá zásuvka je pamäťové miesto, ktoré má svoju adresu - poradové číslo.

Pamäte rozdeľujeme na:

Pamäť typu ROM - read only memory - čítaj len pamäť - je to pamäť, z ktorej môžeme informáciu len čítať, nevieme do nej bežnými prostriedkami zapisovať, údaje sa do nej zapíšu pri výrobe. Je energeticky nezávislá, po vypnutí počítača zostáva informácia zapamätaná. V takejto pamäti bývajú uložené programy nutné k naštartovaniu počítača – napr. jadro OS - BIOS.

 

Pamäť typu RAM( random acess memory) - je to nesprávne označenie pamäte RWM - read write memory - čítaj píš pamäť. Vieme z nej čítať aj do nej zapisovať. Je energeticky závislá, po vypnutí sa informácia stráca. Obsahuje programy a údaje, s ktorými pracujeme v danom okamihu.

Prístupová doba pamätí RAM je zvyčajne menej ako 10 nanosekúnd. Rýchlejšia ako RAM pamäť je tzv. cache pamäť, ktorá je uložená priamo v procesore alebo je integrovaná do základnej dosky počítača. Má podstatne nižšiu kapacitu, rádovo niekoľko desiatok či stoviek kilobajtov.

Kapacity RAM - 4, 8, 16, 32, 64 MB, 128 MB, 256 MB, 512 MB - čím väčšia RAM tým rýchlejšie pracuje program, tým menej sa musí obracať na pevný disk.

VONKAJŠIU PAMÄT' počítača tvoria všetky periférne zariadenia, v ktorých môžu byť uložené počítačové dáta. Majú rôznu kapacitu, mnohé z nich aj niekoľko tisíckrát vyššiu ako je kapacita vnútornej pamäte. Ich hlavnou nevýhodou oproti vnútornej pamäti je dlhá prístupová doba k dátam v nich a nižšia prenosová rýchlosť dát. Na rozdiel od vnútornej pamäte sa dáta uložené na médiách zariadení vonkajšej pamäte (diskoch, disketách, CD médiách...) zachovávajú aj po vypojení počítača z elektrického prúdu a sú kedykoľvek k dispozícii. Praktickou vlastnosťou je možnosť vybratia média zo zariadenia vonkajšej pamäte, prípadne vybratie samotného zariadenia vonkajšej pamäte (napr. hard disku) z počítača a použitie média (príp. celého zariadenia) v inom počítači. Často sledovaným kritériom pri zariadeniach vonkajšej pamäte je cena uloženia jednotky (napr. l MB) dát, pričom tá je v zariadeniach vonkajšej pamäti podstatne nižšia ako cena uloženia tej istej jednotky dát vo vnútornej pamäti.